Neurochirurgická klinika

Medzi najvýznamnejšie a najčastejšie  neurochirurgicky liečené ochorenia mozgu patria výdute (aaneuryzmy) na mozgových tepnách, arterio-venózne malformácie a mozgové kavernómy. Neurochirurgia sa tiež zaoberá operačnou liečbou krvácaní do mozgu – intracerebrálne krvácania a niektorých cievnych mozgových príhod.

Aneuryzmy (výdute) mozgových tepien predstavujú najčastejšie sa vyskytujúcu  výduť  tepnového systému vôbec.  Ich prevalencia v zdravej populácii sa udáva v rozmedzí od 2-5%. Ide o oslabenie a vyklenutie cievnej steny mozgovej tepny vo vnútrolebečnom priestore. Takéto vyklenutie mozgovej tepny vyplnené krvou predstavuje pre pacienta riziko prasknutia a následného krvácania do priestorov na povrchu mozgu (subarachnoidálne krvácanie), do mozgového parenchýmu (intracerebrálne krvácanie) alebo aj do mozgových komôr (intraventrikulárne krvácanie) čo sa prejavuje náhle vzniknutou extrémne silnou bolesťou hlavy, stuhnutím šije, svetloplachosťou, zvracaním až poruchou vedomia. V prípade zakrvácania polovica chorých zomiera, švrtina prežije s neurologickým postihnutím a len jedna štvrtina sa vylieči a je v dobrom klinickom stave.

Na príčine vzniku mozgových aneuryziem sa podieľa viacero faktorov, často sa jedná o kombináciu vrodenej  predispozície, a jej ďalší vývoj ovplyvňuje ateroskleróza, vysoký krvný tlak, fajčenie. Ich vznik môžu spôsobiť aj úrazy, infekcie, alebo vrodené poruchy spojivového tkaniva.

Ošetrenie prasknutej, alebo neprasknutej výdute je možné mikrochirurgickou operáciou, kedy sa cez otvor v lebke vypreparuje pomocou mikroskopu výduť na danej tepne a naložením svorky (klipu) sa aneuryzma vyradí z obehu. Druhou možnosťou je ošetrenie endovaskulárne kedy sa cez stehennú tepnu zavedie katéter až k výduti a cez katéter sa výduť vyplní odpútateľnými špirálkami (coiling), alebo sa stena cievy vystuží (stenting), resp. zložité aneuryzmy je možné ošetriť zavedením flow diverterov..

Voľba najvhodnejšieho spôsobu ošetrenia pre konkrétneho pacienta je individuálna a rozhodnutie je výsledkom dohovoru medzi neurochirurgom a intervenčným radiológom.

Arteriovenózne malformácie sú vzácnejším typom cievnej anomálie. Jedná sa o vrodený zhluk menejcenných cievnych štruktúr, ktoré môžu byť nájdené zobrazovacím vyšetrením náhodne, alebo sa prejavia bolesťami hlavy, krvácaním, epilepsiou alebo inou neurologickou symptomatológiou. Voľba najvhodnejšieho spôsobu liečby je individuálna a závisí na veľkosti, lokalizácii a charaktere cievneho zásobenia. Pre niektorých pacientov je najvhodnejšie mikrochirugické odstránenie malformácie,  pre iných ošetrenie stereotaktickou radiochirurgiou, a niekedy je možné uvedené spôsoby ošetrenia kombinovať s endovaskulárnou embolizáciou alebo uzáverom cez cievne riečisko. Pre časť pacientov je najvhodnejšie len sledovanie.

Mozgové kavernómy sú nízkoprietokové cievne malformácie vzhľadu moruše prejavujúce sa najčastejšie epilepsiou, bolesťami hlavy, alebo krvácaním. Môžu sa vyskytovať v ktorejkoľvek časti mozgu. Pri kavernómoch, ktoré spôsobujú epilepsiou, alebo krvácanie je vo väčšine prípadov indikované operačné riešenie.

Chronická bolesť je problém, ktorý môže výrazne ovplyvniť kvalitu života. Keď základná liečba bolesti nezaberá, môže byť vhodnou voľbou moderná metóda liečby – spinálna stimulácia.

Čo je spinálna stimulácia?
Spinálna stimulácia je technika, ktorá používa jemné elektrické impulzy na stimuláciu nervových vlákien v oblasti miechy. Tieto impulzy pomáhajú blokovať alebo zmierniť bolesť, ktorá je spojená s chronickými stavmi, ako sú bolesti chrbta, neuropatická bolesť alebo bolesti po úrazoch.

Ako to funguje?
Do oblasti miechy sa implantuje elektróda, do podkožia na pravý (alebo ľavý) bok sa implantuje malá batéria (generátor impulzov), ktorá je pripojená k elektródam. Tento prístroj vysiela elektrické impulzy, ktoré upravujú spôsob, akým telo vníma bolesť. Výsledkom je zmiernenie bolesti a zlepšenie pohyblivosti.

Výhody spinálnej stimulácie

• Zníženie bolesti: Väčšina pacientov zaznamená výrazné zmiernenie bolesti.
• Znížená spotreba liekov: Mnoho pacientov sa môže vyhnúť dlhodobému užívaniu liekov proti bolesti.
• Minimálne invazívna procedúra: s krátkou dobou zotavenia.
• Zlepšenie kvality života: Pacienti hlásia lepšiu pohyblivosť a zníženie diskomfortu v každodenných činnostiach.

Pre koho je spinálna stimulácia vhodná?
Spinálna stimulácia je určená pre pacientov s chronickou bolesťou, ktorí nereagujú na klasickú liečbu, ako sú lieky alebo operácie. Lekár po dôkladnej diagnostike rozhodne, či je táto metóda vhodná pre konkrétneho pacienta.

Diagnózy pri ktorých je vhodné zvážiť implantáciu neurostimulátora :

FBSS (Failed Back surgery syndrome) pacienti po opakovaných operáciach driekovej chrbtice s pretrvávajúcimi bolesťami chrbtice a dolných končatín

FNSS (Failen Neck surgery syndrome) pacienti po opakovaných operáciach krčnej chrbtice s pretrvávajúcimi bolesťami chrbtice a horných končatín

CRPS (regionálny bolestivý syndróm) chronické bolestivé ochorenie, ktoré zvyčajne postihuje končatinu po poranení alebo traume.

Diabetická polyneuropatia dolných končatín

Ischemická choroba dolných končatín

Ak trpíte chronickou bolesťou a klasická liečba už nezaberá, spinálna stimulácia môže byť efektívnym riešením, ktoré vám pomôže získať späť kontrolu nad vaším životom. Obráťte sa na našich odborníkov, ktorí vám radi poskytnú viac informácií a zodpovedajú vaše otázky.

Spondyloneurochirurgia je odvetím neurochirurgie, ktoré sa venuje diagnostike a chirurgickej liečbe ochorení chrbtice a nervového systému. Zahŕňa operácie medzistavcových platničiek, degeneratívnych ochorení chrbtice, úrazov, nádorov, či útlakov nervových štruktúr. Cieľom spondyloneurochirurgie je obnoviť funkciu nervov, odstrániť bolesť a zlepšiť stabilitu chrbtice,  aby sa pacient mohol bezpečne a čo najskôr vrátiť k bežným aktivitám.

 Degeneratívne zmeny chrbtice

Degeneratívne zmeny chrbtice sú prirodzenou súčasťou starnutia, môžu sa však objaviť aj v mladšom veku. Neexistuje jedna príčina, často sú súčasťou komplexných procesov. Postupne dochádza k zmenám na medzistavcových platničkách, stavcoch a kĺbových štruktúrach. Degeneratívne zmeny chrbtice môžu postihnúť ktorúkoľvek oblasť chrbtice, najčastejšie je však postihnutá krčná a drieková chrbtica, zriedkavo hrudná.

Ako degeneratívne zmeny vznikajú?

V priebehu života medzistavcové platničky strácajú tekutinu, čím sa znižuje ich pružnosť. Kĺby a väzy môžu hrubnúť, môžu sa tvoriť kostné výrastky (osteofyty) a priestor pre miechu a nervové korene sa tak začne zužovať. Tieto zmeny môžu spôsobiť útlak miechy a nervových štruktúr, ktoré vedú ku klinickým príznakom, pre ktoré pacient vyhľadá lekára.

Najčastejšie príznaky

Príznaky môžu byť rôzne najčastejšie pacienti však popisujú:

• Bolesť chrbta, môže vyžarovať do záhlavia, hlavy, ramien, horných aj dolných končatín
• Obmedzenie hybnosti, svalová slabosť, úchopové poruchy a poruchy chôdze
• Brnenie a poruchy citlivosti

Ako sa degeneratívne zmeny diagnostikujú?

Základom v diagnostike degeneratívnych zmien chrbtice je anamnéza a neurologické vyšetrenie pacienta. Nevyhnutnou súčasťou správne zvoleného liečebného postupu sú aj zobrazovacie metódy. Tie dokážu poskytnúť dôležité informácie o anatomických pomeroch u danej osoby, patria k ním:

• Magnetickú rezonancia (MRI)
• Počítačová tomografia (CT)
• RTG

Možnosti liečby

Liečba je vždy individuálna. Vo väčšine prípadov začíname konzervatívnymi postupmi, avšak v niektorých prípadoch pristupujeme ihneď k operačnej liečbe.

Konzervatívna liečba zahŕňa

• úprava životného štýlu a pohybových návykov
• lieky proti bolesti a zápalu
• rehabilitácia a fyzioterapia
• obstreky a infúzna liečba

Chirurgická liečba

Operácia sa zvažuje individuálne na základe klinického nálezu a zobrazovacích vyšetrení. Vo väčšine prípadov je indikovaná po zlyhaní konzervatívnej terapii. Na našej klinike poskytujeme celé spektrum moderných operačných výkonov, ktoré zahŕňajú:

• Mikroskopické operácie vyklenutých medzistavcových platničiek krčnej oblasti

Operačný výkon sa vykonáva v celkovej anestéze v polohe na chrbte. Operatér vykoná rez na krku, ktorý je nevyhnutný pre ošetrenie vyklenutej platničky. Následne preparáciou mäkkých tkanív sa dostáva ku patologickej platničke, ktorú pomocou inštrumentária pod vizuálnou kontrolou mikroskopu odstraňuje. Po odstránení medzistavcovej platničky sa implantuje náhrada. Podľa rozsahu výkonu sa vykonáva aj stabilizácia krčnej chrbtice pomocou premosťujúcej dlahy, ktorá je fixovaná do tiel stavcov.

• Mikroskopické operácie vyklenutých medzistavcových platničiek hrudnej a driekovej oblasti

Operačný výkon sa vykonáva v celkovej anestéze v polohe na bruchu. Operatér vykoná malý rez na chrbtici, ktorý je nevyhnutný pre ošetrenie vyklenutej platničky. Následne preparáciou mäkkých tkanív a kosteného skeletu sa dostáva ku patologickej platničke, ktorú pomocou inštrumentária pod vizuálnou kontrolou mikroskopu odstraňuje. Tento prístup umožňuje chirurgovi vidieť a manipulovať s tkanivom s vysokou presnosťou, čím sa znižuje riziko poškodenia okolitých zdravých štruktúr.

• Dekompresívne operácie krčnej, hrudnej aj driekovej chrbtice

Operačný výkon sa vykonáva v celkovej anestéze v polohe na bruchu. Operatér vykoná rez na chrbtici, ktorý je nevyhnutný pre ošetrenie útlaku nervových štruktúr. Následne preparáciou mäkkých tkanív sa dostáva ku kostenému skeletu. Pomocou inštrumentária odstraňuje časť oblúku stavca, zväčšené kĺby, zhrubnuté väzy, tak aby sa zabezpečila čo najväčšia voľnosť pre nervové štruktúry.

• Stabilizačné operácie zo zadného a predného prístupu

PLIF/TLIF – Posterior lumbar interbody fusion/transforaminal lumbar interbody fusion

PLIF a TLIF sú veľmi podobné operačné techniky, ktoré sa líšia v tom, že pri TLIF nie je potrebné vykonať dekompresiu odstránením oblúku stavca. Tieto operačné výkony sa vykonávajú v celkovej anestéze v polohe na bruchu. Vertikálnym rezom na chrbtici a postupnou preparáciou mäkkých a kostených štruktúr sa operatér dostáva ku chrbtici, kde vykoná dekompresiu nevyhnutný pre ošetrenie útlaku nervových štruktúr. Po odstránení medzistavcovej platničky sa na jej miesto implantuje náhrada a následne sa pokračuje zavedením skrutiek do tiel stavcov a implantáciou stabilizačnej tyče, ktorá zabezpečí stabilitu chrbtice.

ALIF

Výkon sa vykonáva v celkovej anestéze v polohe na chrbte, operačný tím pritupom cez brušnú dutinu za neustáleho chránenia brušných orgánov pristupuje k chrbtici. Odstraňuje sa patologicky zmenená platnička namiesto ktorej sa do vzniknutého priestoru implantuje mobilná prípadne statická náhrada.

• Biportálne endoskopické operácie chrbtice

Biportálna endoskopická operácia chrbtice je moderná miniinvazívna chirurgická metóda, ktorá sa vykonáva v celkovej anestéze v polohe na bruchu. Pri tejto operačnej technike operatér vykoná 2 kožné rezy, z ktorých jeden využíva na endoskop (kameru) a druhý na inštrumentárium.

  Nádorové ochorenia chrbtice

Nádory chrbtice predstavujú skupinu ochorení, pri ktorých dochádza k rastu abnormálneho tkaniva v oblasti chrbtice. Tieto nádory môžu postihnúť stavce, miechu alebo okolitého tkaniva. Z hľadiska pôvodu ich možno rozdeliť na nádory primárne, ktoré vznikajú priamo z tkanív chrbtice (primárne nádory) alebo sa môžu do chrbtice šíriť z iných orgánov (sekundárne nádory).

Príznaky nádorov chrbtice

Príznaky sa môžu líšiť podľa umiestnenia a veľkosti nádoru, no najčastejšie sa vyskytujú:

• pretrvávajúca bolesť chrbta, ktorá sa nezmierňuje pri odpočinku
• bolesť vystreľujúca do končatín
• slabosť, necitlivosť alebo mravčenie v rukách či nohách
• problémy s chôdzou alebo rovnováhou
• poruchy močenia a vyprázdňovania
• v pokročilých prípadoch strata hybnosti

Diagnostika

V našej nemocnici využívame moderné diagnostické metódy, ktoré umožňujú presné určenie typu a lokalizácie nádoru:

• magnetická rezonancia (MRI)
• počítačová tomografia (CT)
• RTG
• laboratórne testy
• biopsia

Liečba

Liečba nádorov chrbtice je komplexný proces, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup zahŕňajúci neurochirurgov, onkológov, rádiológov a rehabilitačných špecialistov. Spôsob liečby závisí od typu nádoru, jeho biologického správania, veľkosti, lokalizácie a celkového zdravotného stavu pacienta.

Chirurgická liečba
Na našej klinike poskytujeme široké spektrum moderných chirurgických zákrokov zameraných na liečbu nádorov chrbtice. Hlavným cieľom operácie je odstrániť nádor alebo jeho časť, uvoľniť tlak na miechu a nervové korene a obnoviť stabilitu chrbtice. Tým sa zmierňujú bolesti, zlepšuje sa funkcia nervov a predchádza sa ďalšiemu poškodeniu.

Základnými princípmi chirurgickej liečby sú:

• dekompresia, uvoľnenie miechy a nervov od tlaku nádoru
• odstránenie čo najväčšej časti nádoru
• stabilizácia chrbtice

Pri operáciách využívame moderné neurochirurgické techniky, ktoré umožňujú presné, šetrné a bezpečné výkony s dôrazom na minimalizáciu rizík pre pacienta.

Úrazy hlavy a chrbtice patria medzi najzávažnejšie stavy s ktorými sa v medicíne stretávame. Ide o život ohrozujúce stavy, ktoré vyžadujú rýchlu diagnostiku, multidisciplinárnu spoluprácu a vysoko odbornú starostlivosť.

Poranenia, ktoré liečime

Na našom oddelení zabezpečujeme diagnostiku a liečbu kompletného spektra úrazových poranení mozgu, lebky a v spolupráci s Klinikou Úrazovej chirurgie a Ortopédie aj poranení chrbtice. Manažment sa opiera o moderné postupy, štandardizované klasifikačné systémy a multidisciplinárny prístup.

Kraniocerebrálne úrazy – poranenia lebky a mozgu

Vnútrolebečné krvácania – komplexne ošetrujeme akútne aj chronické krvácania vrátane:

• Epidurálnych hematómov (EDH),
• Akútnych subdurálnych hematómov (aSDH),
• Chronických subdurálnych hematómov (chSDH),
• Intracerebrálnych hemorágií (ICH).

Zlomeniny lebky – lineárne a depresívne zlomeniny lebky s rizikom poškodenia mozgu a jeho obalov či poranenia bázy lebky s rizikom likvorey, poškodenia hlavových nervov a cievnych štruktúr.

Spinálne úrazy – poranenia chrbtice, miechy a nervových koreňov

Poranenia chrbtice – zlomeniny stavcov, úrazové poškodenie väzov a medzistavcových platničiek s možným poškodením miechy či nervových koreňov.

Spinálne krvácania – epidurálne a subdurálne hematómy, ktoré môžu viesť ku kompresii miechy s nutnosťou urgentnej dekompresie.

Diagnostika poranení mozgu a chrbtice

Pri podozrení na úraz hlavy alebo chrbtice sa držíme princípov moderného manažmentu. Okrem klinického vyšetrenia a neurologického zhodnotenia sú pre rýchlu a správnu diagnostiku kľúčové základné zobrazovacie vyšetrenia:

• CT vyšetrenie mozgu a chrbtice – prvá voľba pri akútnom úraze.
• CT angiografia – pri podozrení na cievne poranenie.
• MR vyšetrenie mozgu či miechy – na detailné zhodnotenie rozsahu poškodenia.

Liečba kraniocerebrálnych úrazov

Cieľom liečby kraniocerebrálnych úrazov je zabrániť sekundárnemu poškodeniu mozgu, stabilizovať životné funkcie a v indikovaných prípadoch zabezpečiť urgentnú neurochirurgickú intervenciu.

Konzervatívna liečba

U pacientov bez známok progresie neurologického deficitu alebo významnej kompresie mozgového tkaniva je možné zvoliť konzervatívny postup, ktorý zahŕňa intenzívny monitoring vitálnych funkcií, neurologického stavu, antiedematóznu a symptomatickú liečbu. Dôležitou súčasťou sú aj opakované zobrazovacie vyšetrenia na sledovanie dynamiky nálezu.

Operačná liečba

Chirurgický zákrok je indikovaný pri zhoršovaní neurologického stavu či známkach zvýšeného intrakraniálneho tlaku. Medzi výkony, ktoré realizujeme patrí:

• Evakuácia vnútrolebečných krvácaní cestou kraniotómie (umelo vytvoreného otvoru v lebke s navrátením kosti po výkone) či trepanácie (návrtu v lebke)
• Dekompresívna kraniektómia (vyňatie časti lebečnej kosti) pri postupujúcom zvýšení vnútrolebečného tlaku,
• Kranioplastika (prinavrátenie kosti či titánového implantátu po dekompresívnej kraniektómií),
• Ošetrenie depresívnych zlomenín lebky a poranení mozgových obalov.

Liečba spinálnych úrazov

Cieľom liečby spinálnych úrazov je zabrániť sekundárnemu poškodeniu miechy a nervových štruktúr, obnoviť stabilitu chrbtice a maximalizovať neurologický a funkčný stav pacienta. Manažment prebieha v spolupráci s Klinikou úrazovej chirurgie a ortopédie.

Konzervatívna liečba

Konzervatívny postup je indikovaný pri stabilných poraneniach chrbtice bez progresie neurologického deficitu. Zahŕňa starostlivý neurologický monitoring, imobilizáciu chrbtice pomocou ortéz či fixačných pomôcok a pravidelné zobrazovacie kontroly.

Operačná liečba

Chirurgická liečba je indikovaná pri nestabilných poraneniach chrbtice, kompresii miechy alebo nervových koreňov a pri zhoršovaní neurologického stavu. Vykonávame:

• Dekompresívne výkony (laminektómie, hemilaminektómie) pri útlaku miechy alebo nervových štruktúr,
• Stabilizačné a rekonštrukčné operácie chrbtice pomocou moderných fixačných systémov,
• Chirurgické evakuácie spinálnych hematómov,
• Ošetrenie úrazových poškodení medzistavcových platničiek.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačná starostlivosť je samozrejmou a neoddeliteľnou súčasťou komplexnej liečby pacientov s úrazmi mozgu a chrbtice. Jej cieľom je stabilizácia vitálnych funkcií, prevencia sekundárneho poškodenia nervového systému a včasné rozpoznanie pooperačných komplikácií.

Pacienti po neurochirurgických výkonoch sú sledovaní na monitorovaných lôžkach našej kliniky alebo sú pri závažných stavoch hospitalizovaní na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM), kde je zabezpečený kontinuálny monitoring vitálnych funkcií a neurologického stavu.

Pooperačný manažment zahŕňa:

• Kontrolu a liečbu vnútrolebečnej hypertenzie a opuchu mozgu,
• Monitorovanie neurologického stavu a včasnú diagnostiku komplikácií,
• Respiračnú a hemodynamickú podporu podľa klinického stavu pacienta,
• Prevenciu infekčných, tromboembolických a ďalších systémových komplikácií.

Po stabilizácii stavu nasleduje postupná rehabilitácia a ďalšia liečba v spolupráci s neurológmi, fyzioterapeutmi a ďalšími odbornými pracoviskami s cieľom maximalizovať funkčný a neurologický výsledok liečby.

Ochorenia periférnych nervov predstavujú významnú skupinu neurologických ochorení, ktoré sa klinicky prejavujú bolesťou, parestéziami, poruchami citlivosti a oslabením svalovej sily. Najčastejšou príčinou týchto ťažkostí sú kompresívne neuropatie, pri ktorých dochádza k dlhodobému alebo opakovanému útlaku nervu v anatomicky úzkych priestoroch. Neliečený útlak môže viesť k nezvratnému poškodeniu nervu a trvalému funkčnému deficitu.

Na našom pracovisku sa zameriavame predovšetkým na chirurgickú liečbu najčastejších úžinových syndrómov periférnych nervov horných a dolných končatín, medzi ktoré patria:

• Nervus medianus (stredový nerv) – syndróm karpálneho tunela,
• Nervus ulnaris (lakťový nerv) – syndróm kubitálneho tunela,
• Nervus tibialis (holenný nerv) – syndróm tarzálneho tunela,
• Ďalšie kompresívne neuropatie periférnych nervov podľa individuálnej indikácie.

Diagnostika ochorení periférnych nervov

Diagnostický proces vyžaduje komplexné zhodnotenie klinického stavu pacienta. Základom je podrobná anamnéza a neurologické vyšetrenie zamerané na distribúciu porúch citlivosti, motoriky a vyvolateľné kompresívne príznaky. Diagnostika je doplnená o pomocné vyšetrenia:

• Elektrofyziologické vyšetrenie (napr. EMG), ktoré objektivizuje stupeň a lokalizáciu poškodenia nervu,
• Ultrasonografické vyšetrenie periférnych nervov na posúdenie ich morfológie a prípadných kompresívnych zmien,
• MR vyšetrenie pri podozrení na sekundárnu príčinu útlaku alebo pri nejednoznačnom klinickom náleze.

Operačná liečba periférnych nervov

Operačná liečba je indikovaná pri pretrvávaní klinických ťažkostí, pri progresii neurologického deficitu alebo pri preukázanom významnom útlaku nervu. Cieľom chirurgického výkonu je dekompresia nervu, obnova jeho fyziologických pomerov a vytvorenie podmienok pre regeneráciu nervového tkaniva.

Syndróm karpálneho tunela (nervus medianus)

Najčastejšie sa prejavuje:

• Mravenčením, tŕpnutím alebo pálením v palci, ukazováku a prostredníku.
• Bolesťou v zápästí a ruke, často zhoršenou v noci,
• Pocitom „neobratnosti“ ruky, vypadávaním predmetov z ruky, oslabením stisku a jemnej motoriky prstov.

Chirurgická liečba spočíva v dekompresii nervus medianus prerušením ligamentum carpi transversum (priečny väz zápästia). Jeho prerušením dochádza k uvoľneniu nervu v oblasti karpálneho tunela a postupnému ústupu bolestí a porúch citlivosti v inervačnej oblasti nervu. Operácia sa najčastejšie vykonáva v lokálnej anestézií.

Syndróm kubitálneho tunela (nervus ulnaris)

Typické príznaky zahŕňajú:

• Mravenčenie a znecitlivenie malíčka a prstenníka,
• Bolesť v oblasti lakťa s vystreľovaním do predlaktia alebo ruky,
• Oslabenie sily ruky a pocit stuhnutosti alebo „neposlušnosti“ prstov.

Operačný výkon zahŕňa dekompresiu (uvoľnenie) nervus ulnaris v oblasti lakťa, v indikovaných prípadoch doplnenú o jeho transpozíciu (presun). Cieľom je odstránenie chronického útlaku nervu a zlepšenie motorických a senzitivnych funkcií ruky. Ide o operáciu realizovanú v celkovej anestézií.

Syndróm tarzálneho tunela (nervus tibialis)

Najčastejšie sa prejavuje:

• Bolesťou, pálením alebo mravenčením na chodidle alebo v oblasti päty,
• Znecitlivením prstov na nohe alebo celej plochy chodidla,
• Zhoršením ťažkostí pri dlhšej chôdzi alebo státí s pocitom „elektrických výbojov“ v chodidle.

Chirurgická liečba pozostáva z dekompresie nervus tibialis a jeho vetiev v oblasti tarzálneho tunela. Výkon je zameraný na zmiernenie bolestí, parestézií a porúch citlivosti v oblasti chodidla a prstov dolnej končatiny.

Iné kompresívne neuropatie periférnych nervov

Podľa postihnutého nervu sa môžu objaviť:

• Lokalizovaná bolesť v priebehu nervu,
• Poruchy citlivosti v konkrétnej oblasti končatiny,
• Oslabenie svalovej sily alebo znížená koordinácia pohybov,
• Zhoršovanie ťažkostí pri opakovaných alebo dlhodobých pohyboch.

V závislosti od lokalizácie a etiológie útlaku vykonávame cielené dekompresné výkony na periférnych nervoch horných aj dolných končatín, vrátane riešenia pooperačných alebo posttraumatických stavov.

Chirurgická liečba periférnych nervov je vždy indikovaná individuálne na základe klinického nálezu a výsledkov pomocných vyšetrení, s cieľom dosiahnuť maximálne možné funkčné zlepšenie a zvýšenie kvality života pacienta.

Nádory mozgu predstavujú skupinu ochorení, pri ktorých dochádza k abnormálnemu rastu buniek v oblasti mozgu, mozgových obalov, nervov alebo blízkych štruktúr. Môžu vzniknúť priamo v mozgu alebo sa do mozgu rozšíriť z iných častí tela.

Keďže mozog je uložený v pevnej lebke, aj menší nádor môže vyvolať výrazné ťažkosti tým, že utláča okolité tkanivo alebo zvyšuje vnútrolebečný tlak. Nádory mozgu postihujú deti aj dospelých a ich priebeh môže byť veľmi rôznorodý – od pomaly rastúcich a dlhodobo stabilných až po rýchlo sa vyvíjajúce, závažné ochorenia. Dôležité je zdôrazniť, že nie každý nádor mozgu je zhubný a moderná medicína dnes ponúka široké možnosti liečby.

Základné rozdelenie nádorov mozgu

Rozdelenie podľa pôvodu

Primárne nádory mozgu

Primárne nádory vznikajú priamo z buniek mozgu alebo jeho obalov. Medzi najčastejšie patria:

• Gliómy – nádory vychádzajúce z podporných buniek mozgu; môžu mať rôzny stupeň agresivity
• Meningiómy – nádory vychádzajúce z mozgových blán, často pomaly rastúce
• Adenómy hypofýzy – nádory podmozgovej žľazy, ktoré môžu ovplyvňovať hormonálnu rovnováhu
• Nádory hlavových nervov, napríklad vestibulárny schwannóm, ktorý môže spôsobovať poruchy sluchu a rovnováhy

Sekundárne nádory mozgu (metastázy)

Metastázy vznikajú rozšírením nádorového ochorenia z iných orgánov (najčastejšie pľúca, prsník, obličky, koža). Do mozgu sa šíria krvnou cestou a patria medzi najčastejšie nádory mozgu u dospelých pacientov.

Rozdelenie podľa biologického správania

• Nezhubné (benígne) nádory
  Rastú pomaly a nešíria sa do iných častí tela. Napriek tomu môžu spôsobovať významné ťažkosti v dôsledku tlaku na mozog.
• Zhubné (malígne) nádory
  Rastú rýchlejšie, často prerastajú do okolitého mozgového tkaniva a vyžadujú komplexnú liečbu.

Príznaky nádorov mozgu

Príznaky nádorov mozgu závisia od:

• veľkosti nádoru
• jeho lokalizácie
• rýchlosti rastu

Medzi najčastejšie prejavy patria:

• bolesti hlavy, najmä nové alebo postupne sa zhoršujúce
• nevoľnosť a zvracanie, často bez súvisu s jedlom
• epileptické záchvaty, najmä u dospelých bez predchádzajúcej epilepsie
• oslabenie končatín, poruchy chôdze alebo koordinácie
• poruchy reči, zraku alebo sluchu
• zmeny správania, osobnosti, pamäti alebo koncentrácie
• poruchy vedomia alebo náhle neurologické zhoršenie

Niektoré nádory môžu byť dlhý čas bez príznakov a prejavia sa až v pokročilejšom štádiu.

Diagnostika nádorov mozgu

Presná diagnostika je základom správne zvolenej liečby. Cieľom vyšetrení je určiť typ nádoru, jeho rozsah, biologické správanie a vzťah k dôležitým mozgovým štruktúram.

Zobrazovacie vyšetrenia

Magnetická rezonancia (MRI)

MRI je najdôležitejšie vyšetrenie pri diagnostike nádorov mozgu. Poskytuje detailný obraz mäkkých tkanív a umožňuje presné zhodnotenie nádoru.

Používajú sa aj špeciálne techniky:

• funkčná MRI (fMRI) – zobrazenie oblastí reči, pohybu a ďalších funkcií
• difúzne tenzorové zobrazenie (DTI) – znázornenie nervových dráh
• MR spektroskopia – hodnotenie chemického zloženia tkaniva
• perfúzne MRI – hodnotenie prekrvenia nádoru

Počítačová tomografia (CT)

CT vyšetrenie je rýchle a dostupné, využíva sa najmä v akútnych stavoch, pri podozrení na krvácanie alebo pri hodnotení kostných štruktúr lebky.

PET/CT a funkčné zobrazovanie

PET/CT (pozitrónová emisná tomografia) hodnotí metabolickú aktivitu nádorového tkaniva. Pomáha:

• rozlíšiť aktívny nádor od jazvy alebo pooperančných zmien
• určiť agresivitu nádoru
• sledovať účinnosť liečby
• identifikovať zdroj metastáz

Biopsia a histologické vyšetrenie

Presný typ nádoru možno určiť až po histologickom a molekulárnom vyšetrení tkaniva. Vzorka sa získava:

• počas operácie
• alebo pomocou stereotaktickej biopsie, ktorá je minimálne invazívna

Doplnkové vyšetrenia

Súčasťou diagnostiky môžu byť aj:

• neurologické vyšetrenie
• oftalmologické vyšetrenie
• endokrinologické vyšetrenia
• neuropsychologické vyšetrenie

Liečba nádorov mozgu

Liečba je vždy individuálna a často kombinuje viacero liečebných postupov.

Neurochirurgická liečba – operácia je často základným krokom liečby. Cieľom je:

• úplné alebo čiastočné odstránenie nádoru
• zníženie tlaku na mozog
• získanie tkaniva na diagnostiku

Moderná neurochirurgia využíva:

• operačné mikroskopy
• neuronavigáciu
• monitorovanie mozgových funkcií
• v niektorých prípadoch operácie pri vedomí pacienta

Rádioterapia

Ožarovanie sa využíva:

• po operácii
• pri neoperovateľných nádoroch
• pri metastázach

Chemoterapia a cielená liečba

Používa sa najmä pri zhubných nádoroch a je často prispôsobená biologickým vlastnostiam nádoru.

Prognóza a následná starostlivosť

Prognóza závisí od:

• typu nádoru
• jeho agresivity
• rozsahu chirurgického odstránenia
• odpovede na ďalšiu liečbu

Po liečbe je nevyhnutné:

• pravidelné kontrolné vyšetrenia
• dlhodobé sledovanie
• rehabilitácia a podporná liečba

Záver

Nádory mozgu patria medzi závažné ochorenia, no vďaka moderným diagnostickým a liečebným možnostiam je dnes možné dosiahnuť výrazné zlepšenie kvality aj dĺžky života pacientov. Včasná diagnostika a multidisciplinárna spolupráca sú kľúčom k úspešnej liečbe.

Predvoľba pred klapku je 037 / 6545 + klapka